Irán 2003

[root]  [obsah]  [slovník]  [previous]  [next]

Pri Kaspickom mori

Anzalí
Z Fumánu opäť do Rashtu, odkiaľ to bol už len na skok do Anzalí. V tomto letovisku na pobreží Kaspického mora, oddeľujúcom more od šáchorovitej lagúny, sme zažili prekvapenie hneď pri vystupovaní. Oslovila nás jedna miestna kráska, ktorej úsmev zvýrazňovali jemné fúziky, a vcelku použiteľnou angličtinou začala konverzovať. Spomínané prekvapenie prišlo pri lúčení sa, keď nám táto deva všetkym trom bez okolkov podala ruku, a tak sme sa prvý aj posledný krát dotkli Iránky. Európske, či ruské vplyvy však bolo cítit i naďalej, o pár chvíľ neskôr nás miestni oslovili "Zdrastvujte tovarišči".

Mapa Anzali nie je v LP zakreslená, a tak sme využili svoj inštinkt, ktorý nás neomylne zaviedol k pláži, na iránske pomery celkom špinavu, ale zato ľudoprázdnu.
Vzduch i piesok boli poriadne rozhorúčené, ale voda príjemne chladná. Na rozdiel od Perského zálivu bolo Kaspické more plné života; v príboji vo vlnkách surfovalo množstvo rybičiek a v piesku zmáčanom prílivom žilo veľa zivočíchom, takže keď človek vyliezol z vody, na nohách sa mu hmýrilo nespočet červíkov a inej háveďe.


Lagúna pri Anzali

Po kúpaní sme sa presunuli do mesta. Tu sme sa nechali hneď niekoľkokrát poriadne podviesť. Všetko začalo v kebabárni, kde sme sa rozhodli vyskúšať opäť čosi nové a majiteľovi sme ukázali, nech nám každému donesie z obrovskej panvice, na ktorej sa piekla pohľadom neidentifikovateľná páchnuca hmota.
Pri bližsej obhliadke jedla, ktoré vyzeralo ako týžden starý, autom prejdený ježko, sme vytušili, že máme dočinenia s držkovým gulášom. Už sme sa chystali ochutnať, keď majiteľ, vidiac, že si s týmto jedlom podávame ruky prvýkrát, chytil do jednej ruky soľ, druhou sa ujal nádobky s korením a skôr než sme stihli zabrániť katastrofe, zasypal nám taniere s touto pochúťkou vrstvou v podobnej miere, v akej sa posýpajú v zime chodníky.
Jedlo nechutilo nijako svetaborne, a tak sme sa rozplývali aspoň pohľadom na televízor, ktorého zašumený obraz ukazoval ruskú hudobnú stanicu. Pohľad na takmer nahú tanečnicu nám po dlhej dobe pripomenul, aké sú anatomické rozdiely medzi pohlaviami.

Najväčšie sklamanie prišlo na záver v podobe účtu, keď nám majiteľ vyrúbil dramatických 10,000 rialov na osobu. Keďže zjednávať sa nedalo, spočiatku sme chceli zaplatiť rýchlym útekom, no napokon sme veľmi neochotne dali túto úžernícku čiastku. Hneď za rohom sme sa nechali oklamať druhýkrát, keď sme sa pri kúpe zmrzliny zabudli vopred spýtať na cenu a tak sme dostali predraženú cenu 2000 rialov za osobu. A navyše bola ružová. 
Nadávajúc si jeden druhému za takéto mrhanie sme sa dostali cez lagúnu na druhý breh, kde sme relaxovali v parku. Po zotmení sme si pokazenú náladu aspoň ako tak napravili "zhulením sa" v čajchúne, kde sme našli prvého milého človeka v tomto meste, ktorý sa nás nepokúšal okradnúť a naúčtoval nám normálnu cenu.

Čaj
Obľúbeným zdrojom tekutín je v Iráne čaj, ktorý sa zvykne piť z malých pohárikov. Aj tu bolo niekoľko odlišností oproti Európe; jednak Iránci často namiesto vhodenia kociek cukru do čaju uprednostňovali vloženie cukru do úst. Rovnako niektorí z nich čaj z pohára preliali na misku, z ktorej ho potom pili. Prečo to tak je, nám nik nevysvetlil, asi rýchlejšie vychladne.


Mestský prístav

Po tomto akte nás čakala bojová úloha, nájsť si miesto na spanie. Zvolili sme netradičnú alternatívu, verejné záchody v parku – Fedorov nápad. Teda, nespali sme priamo na záchodoch, ale na ich streche. Pohľad na troch Európanov, ako sa s batohmi šplhajú na špinavú strechu sa zrejme v Anzalí neopakuje každý deň.
Cenou za rovnú plochu a relatívny kľud však boli pračudesné pachy; hneď vedľa hláv nám ústili vetracie komíniky zo záchodov a navyše sme mali pocit, že strechu používajú tunajšie mačky pre svoje milostné hry.

Ráno nas prebral záhradník, ktorý vyliezol za nami na strechu a začal posunkami vysvetľovať, že si mám obliecť nohavice, pretože vzbudzujem pohoršenie. 
Doobeda sme sa opäť kúpali na pláži, kde nás domorodci dokonca zapojili do futbalového zápasu. 
Potom už nič nebránilo tomu, aby sme sa prepravili naspäť do Rashtu, kde sme niekoľko hodín čakali na autobus do Teheránu. Čakanie sme si krátili spaním, rovnako sme ochutnali lokálnu špecialitu - koláčik zvaný kuluké. Tento má tvar malého disku zo sladkého cesta, ktoré je plnené škoricovo jablkovou plnkou, a chutí skvelo.

Z autobusu sme sa v Teheráne vypotácali uprostred noci. Nezaváhali sme ani chvíľu a zaliezli do krovia priekopy pri tehlovom plote. Neboli sme sami, už tu ležalo zopár bezdomovcov.

Ako sa spí v týchto podmienkach?
V Iráne sa treba obávať len túlavých psov a ľudí. So psami sa veľa urobiť nedá, najlepšie je nájsť miesto, kde sa nedostanú. S ľuďmi je to horšie, preto je vhodné pred spaním urobiť niekoľko opatrení, aby batoh nedostal cez noc nohy.
Takto sme pred každým spaním dali dôležité veci do spacáku k nohám, výnimkou bol pas a zopár dolárov, ktoré som nosil v taštičke na krku a nedával dole ani pri spaní.
Ďalším krokom je uviazať všetko ostatné o seba, dobrý nápad je mať hlavu položenú na batohu, alebo byť oň aspoň opretý. Dalšou radou vychádzajúcou z ťažko nadobudnutých skúseností je mať poruke nôž, topánky a baterku tak, aby ich bolo možné okamžite použiť. 
V prípade spania na miestach, kde by sa prípadne mohli k človeku dostať psy alebo potkany, je múdre sa celý zabaliť do spacáku tak, aby netrčala žiadna časť tela, a aromatické potraviny dať ďalej od tela. 

Irán 2003

[root]  [obsah]  [slovník]  [previous]  [next]