| Zahedán Cesta z Maschadu do Zahedánu bola našou najdhšou trasou v rámci Iránu, s dĺžkou okolo 1000 km. Túto vzdialenosť sme prekonali cez noc a doobeda sme už v Zahedáne obdivovali oblečenenie miestnych. V móde tu boli široké nohavice podobné tým, ktoré sa nosili v Kurdistáne. Výhodné sú vraj tým, že sa v nich ľahko čupí na záchodoch. Hornú časť tela zakrýva košeľa, dosť široká, neforemná a často dlhá až po kolená. Pôvodne sme chceli ísť do Kermánu a navštíviť citadelu Bam odtiaľ, ale neľutujem, že nás cesty osudu zaviali do Zahedánu, i keď sme boli iba na termináli. Môžem sa tak doma chváliť, že som bol iba 50 km od pakistanských a sotva 100 km od afgánskych hraníc.  Typické oblečenie miestnych v Zahedáne Utečenci Irán je krajina, ktorá poskytuje domov asi najväčšiemu počtu utečencov na svete. Zo severozápadu utekajú cez hranice Kurdi, zo západu sa tlačia Iračania a z východu došlo niekoľko miliónov Afgáncov. Iránci z tejto príťaže nadšení nie sú a medzi mnohými ľuďmi vládne nepriateľstvo voči utečencom. Bam V Zahedáne sme nastúpili na autobus do Kermánu a požiadali vodiča, aby nás vysadil v Bame. Cesta, rovnako ako z Maschadu do Zahedánu, viedla cez kamenistú púšť, vrúbenú horami. Občas skaly vystriedala soľ, a na jednom mieste boli dokonca pieskové duny. Jediné spestrenie v tejto krajine počas cesty predstavovala mŕtva ťava, ktorá ležala na okraji cesty. Vodič autobusu našu požiadavku na zastavenie poňal svojsky a vyložil nás asi päť kilometrov od Bamu, uprostred púšte. Vykročili sme z príjemne vychladeného autobusu a ovial nás dračí dych púšte. Ťažko povedať, aká bola teplota v tieni, najmä preto, že tam žiaden tieň nebol, mal som pocit, akoby na mňa fúkal horúci vzduch z fénu. O chvíľu sa pri nás zastavil miestny na Paykane a za jedného zeleného sme sa dostali konečne do Bamu.  Citadela
|
