Irán 2003

[root]  [obsah]  [slovník]  [previous]  [next]

Najvyšší vrch krajiny

Mt. Damavand (5671 mnm)
Do Amolu sme (schválne) nedošli, pretože sme vystúpili asi na polceste, v zaujímavo vyzerajúcom údolí obkolesenom vysokými horami so zasneženými vrcholkami.
Tu sme nakúpili potraviny, avšak vzhľadom na úbohosť výberu sme mali pochybnosti, a ako sa neskôr ukázalo, oprávnené, či nebudeme hore na Damavande hladovať.


Výhľad na protiľahlé úbočie

Z bezmenného rázcestia sme sa dvoma stopmi zadarmo a čiastočne aj šlapaním dostali do Reine (2200 mnm), východiskového bodu výstupu na túto najvyššiu sopku Ázie a zároveň najvyššej hory Iránu.
Nakúpili sme chlieb, prešlapali za dedinu, a na dostrel od vojenskej základne sme sa rozložili v rozbúranom dome. V obavách pred túlavými psami, ktoré sme videli v okolí, sme vstupné dvere zabarikádovali tehlami a ostnatým drotom, ktorý objavil Stano. 


Mt. Damavand

Ďalší deň sme po ceste, spočiatku asfaltovej, neskôr prašnej, došli do prvého sheltera vo výške 3000 mnm. Pre istotu sme si v horolezeckom klube v Reine odfotili mapu, podľa ktorej postupovať, keďže značenie bolo mizerné, resp. žiadne. 
V prvom shelteri na nás zo stanu vybehol "strážca brány", ktorý nám pred nos otrčil špinavý kus papiera, v angličtine hlásajúci, že každý cudzinec musí zaplatiť 20 USD. Chvíľu sme nadávali, ale inú možnosť sme namali. Čo sa s týmito peniazmi deje, sme nezistili, keďže žiadne značenie ani ďalšie informácie v angličtine sa v okruhu piatich kilometrov okolo Damavandu nevyskytujú. Usúdili sme, že peniaze zrejme putujú na nákup zbraní hromadného ničenia a budovanie vojenských základní, ktoré boli v tejto krajine na každom rohu.
Strážca, ktorý mal iba 19 rokov nás aspoň pozval na čaj, a vcelku sme sa s ním spriatelili. Pri odchode nás dokonca donútil sa s ním odfotiť a ešte pred posledným podaním ruky mi dal svoju adresu s tým, že mu fotografiu musíme určite poslať.


Zľava: Ja, Stano, strážca, Fedor


Prvý shelter - 3000 m.n.m.

Bolo asi poludnie, keď sme sa pobrali vyššie. Nabrali sme aj vodu, ale vzhľadom na to, že sa tu páslo mnoho kôz a oviec, Stano túto tekutinu nazval kozia urináda.

Postupne sme sa prepracovali do druhého sheltera, do výšky 4100 mnm. Cestou sa údolíčko obrastené pichľavými rastlinkami a trávami premenilo na skalnatý prašný hrebeň. Cesta do sheltera trvala asi štyri hodiny, a tu som už začal pocitovať výškovú chorobu. Chvíľu som mal pocit, že budem bliť, avšak tento problém som ustál, no ďalšiu hodinu som ležal a veľmi sa nehýbal. Ostatní mali podobné problémy. 
Shelter, to bolo niekoľko skalnatých terás, na ktorých sa týčilo mnoho stanov, vedľa sa krčila nocľaháreň a opodiaľ stáli záchody.
Rozložili sme stan, pozhovárali sa s miestnymi a dosť skoro sa uložili spať. 
Cez noc začalo dramaticky fúkať a ráno polovica iránskych stanov pochybnej konštrukcie ležala na zemi. 


Najvyšší shelter - 4100 m.n.m.

Zobudili sme sa čosi pred šiestou. Vonku bola poriadna zima, azda iba 5 stupňov, k tomu nepríjemný vietor. Zjedli sme slovenskú salámu so žuvačkovitým chlebom, obliekli na seba čo najviac oblečenia, na ruky si dali ponožky, a vyrazili k vrcholu.
Spočiatku bola taká zima, že som dýchal iba cez ponožku, keďže som mal obavy zo zápalu priedusiek - dýchať v týchto výškach iba nosom by bolo nereálne.

Slnko postupne vychádzalo, a i keď už nebola taká zima ako ráno, príjemne som sa cítil až pri zostupe. Približne za päť hodín, keď som sa prebojoval cez mnoho miestnych a Stana s Fedorom nechal dve hodiny za sebou, som sa ocitol asi dvesto metrov pod vrcholom. Cesta do tejto výšky bol boj o každý meter; pri výstupe ma dosť prekvapilo, že som sa vôbec nezahrial, ani nespotil. Cestou som minul niekoľko snehových polí, ktoré však bolo možné bez problémov obísť. 
Ďalšou nepríjemnosťou pri výstupe bola bolesť hlavy, spôsobená výškovou chorobou. Túto som riešil acylkofinom, ktorý mi zároveň pomáhal i pri ďalšom probléme; cez noc som toho veľa nenaspal a bol som ospalý.
To, že Damavand je sopka, i keď nečinná, možno zistiť podľa toho, že na vrchole do vzduchu vystupovali sírové výpary. 
Asi v 5500 metroch bolo síru cítiť viac než výrazne. Hore sa už týčila skalnatá koruna, značiaca, že vrchol je na dosah.
Keďže som všetkých predbehol a predomnou som nevidel nikoho, zdalo sa mi, že použitie navlhčenej šatky cez ústa je zbytočné a pokúšal som sa šlapať vyššie. Kto bol v týchto výškach, vie, že liezť tu znamená urobiť asi desať, v lepšom prípade dvadsať krokov, potom minútu stát a so zahmleným zrakom a točiacou sa hlavou vydýchavať. Takto som chvíľu postupoval, až som zazrel, že zhora ktosi ku mne beží. Bol to miestny horolezec, s čakanom v ruke, ktorý mi začal vysvetľovať, že si mám okamžite navlhčiť šatku, dať si ju cez ústa a nos a posledných sto výškových metrov prebehnúť. Zdalo sa mi to zbytočné, sira nepríjemne páchla, ale hovoril som si, že na to snáď ešte nik neumrel.
Preistotu som ho však poslúchol, a dosť som sa bavil na tom, ze to mám k vrcholu vybehnúť. Myslím, že som si tieto vety dokonca nahlas rozprával a zakaždým sa na nich smial, akoby som bol tou nadmorskou výškou opitý. S dýchaním cez šatku sa šlapalo asi dvakrát tak zle, ako predtým, navyše skaly vystriedala štrková suť, kde tu prikrášlená kryštálmi síry. Posledné metre som už liezol po všetkých štyroch a občas sa zosunol v kamennej lavine o pár metrov nižšie, popri tom pridusený šatkou a výparmi, neustále sa smejúc. Bolesť v pľúcach a zima ustúpili niekam do pozadia, a ja som mal pocit, akoby som namiesto vzduchu dýchal oxid dusný, rajský plyn.

Konečne hore. Význam šatky na ústach som pochopil na vrchole, keď som sa dopotácal k prvej skale. Bola obložená mŕtvymi zvieratkami, ktoré zahubili výpary. Pôsobivo vyzerala najmä ovca s troma mláďatami, s ktorou sa Iránci nadšene fotografovali.

Vrchol sopky tvorí priehlbina, naplnená snehom. tu som chvíľu ležal, zjedol balenie keksov, jediného zdroja energie, ktorý som mal, a čakal na Stana a Fedora. 
Avšak, kvôli zime som sa napokon rozhodol zísť dole. Oboch som stretol asi dvesto metrov pod vrcholom, najmä Stano vyzeral dosť použito, zdalo sa, že má problém čo i len ležať bez toho, aby mu nebolo zle. I preto obivujem, že vyliezol až na vrchol. tam sa podarilo spočinúť i Fedorovi, a to napriek tomu, že mal už objednanú artroskopiu kolena.


Vrchol Damavandu

Dole sa šlo o dosť rýchejšie než dole, horných päťsto metrov som zbehol asi za pol hodinu tzv. "rock-surfingom". Keďže vrchol tvorili kamienky a menšie kamene, zároveň bol kopec v týchto miestach dosť strmý, rozhodol som sa ísť dole malým údolíčkom, a nie hrebenom.
V praxi jeden krok znamenal zosun v kamennej lavíne asi o meter nižšie, postupne sa tak dalo rozbehnúť až do nebezpečnej rýchlosti, kedy človek napokon stratil nad týmto pohybom kontrolu a ďalšie metre letel v kamennej lavíne, so skalami ako kokosový orech svištiacimi vôkol hlavy, až kým ho nezastavil nejaký ten balvan. 
Vcelku ma prekvapuje, že som túto skúsenosť prežil bez akejkoľvek ujmy, ak nepočítam roztrhnuté nohavice a zodraté topánky.
O čosi nižšie sa sklon kopca zmiernil a to, čo som hore získal, som tu, brodením sa po členky v kamennej suti stratil. Napokon som sa predsa len dopracoval až ku stanu, kde som bez váhania zakončil dobytie Damavandu Paralenom a zdravým spánkom.
Fedor a Stano dorazili asi o štyri hodiny neskôr, a obaja rovnako skončili v spacákoch.

Ďalší deň sme pôvodne chceli zísť dole, ale Fedor mal zvýšenú teplotu a tak sme celý deň preležali v stane. Toto neplánované predĺženie nášho pobytu v druhom shelteri však spôsobilo, že sa nám minuli potraviny, tak sme vyžobrali od miestnych varič a varili čaj a instatntné polievky. Nikdy by som nepovedal, že nedovarenú držkovú polievku od Vitany budem považovať za tú najlepšiu polievku všetkých čias.
Večer prišla zdola veľká skupina univerzitného výletu čisto ženského zloženia, a tak sme ja a Stano mali príjemné sprestrenie v podobe konverzácie a fotenia sa s iránskymi vysokoškoláčkami.


4100 m.n.m.

Postavenie žien v spoločnosti
Mnoho informácií o Iráne sme sa dozvedeli z LP, ale veľa zaujímavých veci tento sprievodca neobsahoval. Takto nikde nie je napísaný zaujímavý paradox; na prvý pohľad sa zdá, že ženy sú tie, ktoré hrajú v tejto spoločnosti druhú rolu, obmedzované mnohými pravidlami, ktoré sa mužov netýkajú. Skutočnosť je však taká, že ženy v tomto očami Európana pokrivenom svete tvoria inteligenciu. Zatiaľ čo muži pracujú od útleho detského veku, pomáhajúc živiť rodinu, dievčatá si svoje detstvo môžu viac užiť. Zároveň sú cieľavedomejšie a vytrvalejšie, preto bola u žien o čosi lepšia znalosť cudzích jazykov. Výsledkom týchto trendov je (neoverená) informácia, že zloženie študentov na vysokých školách muži:ženy je v pomere 40:60. 

O deň neskôr sa Fedor už cítil lepšie a tak sme postupne zliezli dole. Stopom,  tentoraz za peniaze sme došli až na rozcestie, kde sme vliezli do reštaurácie. Obed nás vyšiel poriadne draho, spolu sme tam nechali skoro 100,000 rialov, ale odniesol som si odtiaľ zaujímavú skúsenosť, že Iránci jedia kura s višňovým džemom.

Irán 2003

[root]  [obsah]  [slovník]  [previous]  [next]