Irán 2003

[root]  [obsah]  [slovník]  [previous]  [next]

Pod mostami Esfahánu

Esfahán
Do jedného z najkrajších iránskych miest sme prišli skoro ráno. Pár hodín sme dospali na trávniku v obytnej stvrti, ráno sme strážcu trávnika uplatili zápalkami a vydali sa mesta.
Našli sme hotel za obligátnych 90,000, plný Nemcov a Francúzov, a po rekultivácii nášho zovňajšku sme sa nechali pohltiť ulicami mesta.
Značne nás sklamala Modrá mešita, veľké lákadlo cukríkových turistov, zároveň možno i najväčšia mešita v celej krajine. Vstup bol nezjednateľných 30,000, čo sa nám zdalo priveľa. Vyriešili sme to tak, že sme kúpili jeden lístok a vybraný štastlivec, v tomto prípade Fedor, vošiel dnu obvešaný fotoaparátmi. 
Mešita sa nachádza na obrovskom námestí, vraj druhom najväčšom na svete, a celé je lemované bazárom, ktorého uličky sú dlhé viac než osem kilometrov.


Druhé najväčšie námestie na svete - Emam Square

Ďalšie na zozname atrakcií boli esfahánske mosty. Mestom dokonca tiekla rieka, a tak sme sa poprechádzali a na záver sa pod jedným mostom zhulili v útulnej čajchúne, radosť nám pokazil len výsledný účet, keď sme dostali cudzineckú prirážku a platili 25,000 rialov, čo je asi päť až desaťnásobok zvyčajnej ceny.




Čajchúna pod mostom

Opäť sme ochutnali niekoľko miestnych špecialít - gaz a paludé. Gaz je iránska obdoba tureckého medu, je veľmi sladký a nachádzajú sa v ňom pistácie. Z čoho sa vyrába paludé nám zostáva záhadou. Táto chladená sladkosť pripomínala ryžové rezance, zaliate sladkou omáčkou, ktorú si každý ešte polieval citrónovou šťavou. Táto zmes chutila dosť odporne, asi aj preto, že mala ružovú príchuť.

Ako sa kupuje koberec II.
Večer sme sa rozhodli zakončiť nezáväznou prechádzkou po bazáre. Bezcieľne sme sa túlali, až nás zastavil Iránec s dobrou angličtinou. Najprv sa ponúkol, že nám ukáže úžasne starý a vzácny mlynsky kameň, a keď sme už boli pri ňom, akoby mimochodom spomenul, že tu za rohom má vlastne jeho otec obchod s kobercami. Tak sme sa dostali až do kobercového undergroundu, kde sa hlboko v podzemí skrývali tie najvzácnejšie kusy.
Opäť sme si vypočuli báje a legendy z ríše kobercov o tom, ako kupci chodia so somárikmi, obvešaní samopalmi do nehostinných pustatín a nebotyčných hôr, kde žije kočovný národ nomádov. 
Ďalšie reči sa týkali materiálu a kvality; koberce sa vyrábajú z vlny, alebo z hodvábu. Prvospomínané sú trvácne, vhodné na bežné používanie. Hodvábne koberce sú krajšie, majú jemnejší vzor, ale zároveň sú háklivejšie a preto je lepšie mať ich zavesené na stene. Okrem nich existuje aj kombinácia týchto dvoch materiálov, ktorá zrejme spája nevýhody oboch druhov.
Popri tom predávač neustále pobiehal vôkol nás, rozprestieral jeden koberec za druhým. Keď zistil, že sme nemajetní študenti, pomaly zmenil sortiment, z drahých a veľkých kobercov prešiel na rôzne nepodarky, ktorých nepravidelné tvary vysvetľoval tým, že koberce boli tkané ručne, podľa pamäti. Niektore kusy však boli naozaj nádherné, keby som mal zbytočných 75 dolárov, už som mohol mať doma jeden menší kus výnimočný tým, že menil farby podľa toho, odkiaľ sa naň človek pozeral.
Naveľa som sa ulakomil na jeden menší kus, ževraj dvadsať až tridsať rokov starý, majúci v Európe nevyčísliteľnú hodnotu.
Tu v Iráne zaň zapýtal 25 dolárov a hneď dodal, že v podzemí sa nezjednáva. Asi to myslel vážne, lebo cenu sa mi podarilo zraziť iba o dva doláre, a aj to sme sa pätnásť minút hádali.


Vnútro kobercového obchodu

Iránske vtipy
Celou cestou som sa snažil od Iráncov vymámiť aspoň jeden pre nich typický vtip, ale jeden jediný mi napokon povedal Stano. Hovorí niečo v tom duchu, že ak človek nadobudne pocit, že už nemá dôvod žiť na tomto svete, stačí si sadnúť do taxíku v Teheráne a povedať vodičovi, aby sa ponáhľal. 
Jeden vtip som ešte objavil v LP. Hovoril o lakomosti Esfaháncov, ktorí zatvárajú syr do fľaše, a túto potom prikladajú k núnu. Pointa spočívala v tom, že raz sa takto pristavil jeden Esfánec pri druhom, ktorý práve prikladal fľasu so syrom k chlebu a začal ho karhať za takéto obžerstvo so slovami, či aspoň jedeň deň nemôže držať diétu a jesť nún bez syra.

Irán 2003

[root]  [obsah]  [slovník]  [previous]  [next]