Irán 2003

[root]  [obsah]  [slovník]  [previous]  [next]

V horách severného Iránu

Masulé
Mesto Rasht je východiskovým bodom hneď pre dve zaujímavé miesta; rázovitú horskú dedinku Masulé, a Anzalí, letovisko pri Kaspickom mori.
Do Masulé sa ide cez Fumán, nádherné zelené mestečko. Na obzore už vidno hory, z ktorých sa dvíha vodná para a obkolesené je ryžovými poliami.
Táto oblasť bola svojho času pod silným ruským vplyvom, preto bolo ľahké nadobudnúť pocit, akoby som bol kdesi v Európe. 
Z Fumánu sme sa ďalším minibusom dostali po dvíhajúcej sa kľukatej ceste do Masulé, dedinky v srdci hôr, postavenej na strmom úbočí. Žiaľ, nádhera tohto kraja spôsobuje silný prílev turistov, tunajších i zahraničných, a miestni sa z snažia z tohto faktu vyťažiť čo najviac. Ceny sú oproti Fumánu asi dvojnásobné, a na každom rohu nás ktosi zastavoval a snažil sa nám nanútiť ten najlepší a najlacnejší hotel v celom šírom okolí. 
Všetky nesmierne lákavé ponuky sme odmietli, nás už čakalo ubytovanie, ktoré sme si vyhliadli ešte pri vystupovaním z minibusu. Na opačnej strane údolia stála hrubá tehlová kostra budúceho hotela.
Vyliezli sme na prvé poschodie a ubytovali sa v izbe s balkónom a výhľadom na Masulé. Vo vedľajšej izbe sme zriadili toalety a bezproblémovo spali až do rána. 


Pohľad na Masulé

Ďalší deň sme sa rozdelili - Fedor strážil náš hlavný stan, a ja so Stanom sme sa vydali dobiť hrdo sa týčiaci kopec nad dedinkou. Z lenivosti sme sa neprezuli, a na cestu sme sa vydali, ja v čínanoch a Stano naboso v sandáloch. 
Ako sa ukázalo, predprípravu sme riadne zbabrali. Už o chvíľu sme liezli po štyroch po šmykľavých skalách, vyhýbajúc sa vodopádom, prebíjali sa stenou z papradia, v ktorom sa ukrývali pasúce sa kravy a ovce. Až keď sme vyšli do sedla ležiaceho kúsok pod vrcholom, zistili sme, že sem vedie i normálna cesta.
Výšku vrchola sme odhadli na 1500 až 1700 metrov nad morom, pričom východiskový bod - Masulé (1000 mnm) - ležalo v dolinke hlboko pod nami. Paradoxne sme tento výstup vyhodnotili ako technicky omnoho náročnejší než zdolanie Damavandu.
Zhora sa rozprestieral nádherný výhľad na okolitú krajinu, silno pripomínajúcu Nízke Tatry, či Rudohorie.

Zvyšok dňa sme strávili v dedine, prechádzaním sa medzi rázovitými domami po úzkych kľukatých strmých uličkách a nekonečných schodoch. Trochu sme sa hnevali na to, že sem chodí množstvo cukríkových turistov, najmä Nemci tu zrejme silno zapôsobili na miestnych. O tom nás presvedčil jeden protiidúci Iránec, ktorý nás pozdravil typickým zvolaním "Heil Hitler!".



Fumán podruhýkrát
Ešte v ten istý deň sme nastúpili do minubusu a vybrali sa naspäť do Fumánu. Cesta vôbec nebola jednoduchá, pretože vodič sa rozhodol zarobiť tomto vozidle čo najviac, a tak sme sa v Mercedese s osemnástimi sedadlami tiesnili tridsiati. Navyše, len málo chýbalo, a viezli by sme i dve vydesené ovce.

Vo Fumáne sme okúsili niekoľko nových kulinárskych zázrakov.
Večeru v parku, ako zvyčajne na kruhovom objazde, sme zahájili prvým chodom v podobe údenej ryby, doplnenej zvyčajným núnom. Ryba chutila skvelo, avšak markantný rozdiel oproti slovenskému údenáčovi spočíval v tom, že táto morská príšerka bola údená i s vnútornosťami, v tom čase uz rozloženými do čiernej olejovitej tekutiny, veľmi horkej chuti. Jedinou nevýhodou tohto inak skvelého jedla, ktoré sme v ostatných častiach Iránu vôbec nestretli, bola skutočnosť, že nám celý ostatok dňa páchli ruky rybacinou.
Keďže sme stále nemali pocit nasýtenia, pokračovali sme v lukulovských hodoch. Nún nám ešte zostal, a keď sme v obchode objavili iránsku odrodu Nutely, bolo rozhodnuté. 
Zákusok sme objavili za rohom, na ulici stál automat, v svojich presklených útrobách skrývajúci tri nádoby, každú s ľadovou drťou inej farby; žltú, zelenú a oranžovú. Na prvý pohľad bezpečné farby, avšak pre istotu sme si každý dali rozdielny "odtieň". 
Áno, znie to na neuverenie, ale oranžová a žltá mali ružovú príchuť, a ako víťaz sa cítil Stano, ktorého nápoj mal "iba" ružovo-melónovú chuť.

Rozhodli sme sa, ze ďalej už nepôjdeme a prespíme na poli za Fumánom. Takto sme tiahli popri ceste, keď som zazrel vedľa mňa kráčať chlapca, ktorý v ruke držal podomácky vyrobený nanuk a práve sa ho chystal začať jesť. Keď zazrel môj zvedavý pohľad, urobil priateľské gesto a nanuk mi strčil do ruky. 
V ústach mi ešte doznievala sladká ružová pachuť, a tešil som sa, že sa mi podarí poopraviť si chuťové poháriky čímsi normálnym. Hneď prvé obliznutie ma však vrátilo naspäť do krutej reality; nanuk bol slaný a trošku aj kyslý. Ani po podrobnom preskúmaní sme si neboli istý jeho zložením, ja sa prikláňam k verzii nasolená kyslá kapusta rezaná rozomletými hnilými marhuľami.
Na jedlo sa nehovorí fuj, ale tento nanuk svoju púť po chvíli zakončil v odpadovej stoke.


Polia vôkol Fumánu

V ďalších gastronomickych pokusoch sme už naštastie nepokračovali, lebo sme objavili miesto na spanie; uprostred dediny sa nachádzal ostnaným plotom obohnaný pozemok, charakterizovaný menším kopcom, husto porasteným stromami. Plot sme horkoťažko preliezli, a došli sme na vyvýšenú čistinku, kde sme sa uložili na spánok. 
Spánok však neprichádzal, bol horúci sparný večer a zneďaleka nás už vítalo štekanie psov. Po chvíli som radšej za Fedorovej baterkovej asistencie vztýčil vnútornú časť stanu, kde som už bezproblémov zaspal, rozvaľujúc sa takmer nahý na rozprestretom spacáku.
V noci sa psy a komáre dostali aj ostatným dvom spolupútnikom bližšie pod kožu a postupne sa stan zaplnil, o predošlom komforte nemohlo byť ani reči. Spanie s nohami vyloženými na batohu, s Fedorom nežne chrápajúcim do jedného uška, zatiaľ čo Stano ma šteklil svojim porastom na tvári na druhom boku, za veľa nestálo.

Irán 2003

[root]  [obsah]  [slovník]  [previous]  [next]