Irán 2003

[root]  [obsah]  [slovník]  [previous]  [next]

Mesto Peržanov

Yazd
V Yazde, patriacom medzi najstaršie mestá sveta, sme sa prebudili do bezoblačného rána, ktore dalo tušiť horúci deň. Spali sme bezproblémovo na trávniku kruhového objazdu, priamo tam, kde nás autobus vysadil. Ako prvé sme si prehliadli sväté miesto zoroastriánov.

Zaratustrizmus
Toto náboženstvo, ktoré zvestoval prorok Zarathustra, sa skláňa úctou k ohňu. Tento živel sa znažia udržiavat nažive už nejaké to tisícročie, i v tomto chráme horel uz poriadne dlho. Ďalšou charakteristickou črtou tohto náboženstva sú Veže ticha. V súčasnosti už asi neexistujú, ale kedysi do týchto budob pochovávali mŕtvych – teda nechali ich tu ležať, kým ich nerozobrali supy a iné tvory. 


Chrám Zoroastriánov

Postupne sme sa vnorili do starého mesta, čiže stratili sme sa v rozľahlej spleti úzkych uličiek a podchodov vystavaných z obľúbeného materiálu - hliny so slamou. Yazd trochu pripomínal Bam v časoch, keď v ňom bývali ľudia.


Yazd

Večer sme sa presunuli ďalej, autobus nás odviezol neďaleko mesta starovekých kráľov - Persepolisu, kde sme spali v kukuričnom poli. V noci sa okolo nás presúvala svorka túlavých psov. Naštastie k žiadnemu incidentu nedošlo, ale zvyšok noci som už spal s nožom v ruke.

Persepolis
Kombináciou pešia chôdza + minibus sme obkrúžili okolie. Ako prvé sme sa rozhodli prehliadnuť si Naqsh-e-Rostam, zvláštne veľkolepé hrobky vytesané do skaly. Už z diaľky vidno tieto útvary, zopár desiatok metrov veľké, tvaru kríža. K obhliadke zblízka sme sa nedostali, pretože na plnej čiare zabodovala iránska chamtivosť. Celý objekt bol obkolesený nedobytným plotom a na ňom bol po anglicky iba jediný nápis. Tento hlásal, že vstupné je 30,000 rialov. V búde pri vchode sme zobudili strážcu, ale tentoraz ISIC nemal úspech, a tak sme dnu nešli. 


Naqsh-e-Rostam

Okolo obeda sme sa dostali k starovekému mestu kráľov, medzi ktorých patrili Xerxes či Dárius. 
Takht-e-Jamshid, vo svete viac známy ako Persepolis. V doslovnom preklade mesto Peržanov sa rozprestiera pod úbočím menšieho kopca, a bezfarebnosť púšte tejto oblasti zmierňuje okolitý lesík. 
Za vstup sme zaplatili vcelku vysokú sumu, asi 50,000 rialov, a to ešte bez možnosti vstupu do múzea. Žiaľ, je to cena za návštevu asi najznámejšej, a priatom zďaleka nie najzaujímavejšej pamiatky Iránu. Obrovské parkovacie plochy už čakali na húfy turistov, davy ktorých sa pomaly začali valiť z klimatizovaných autobusov i rozhrkaných Paykanov. 
Samotný Persepolis už dosť výrazne poznačil zub času, kde tu sa do výšky týči stĺp či brána, ktorá nenápadne naznačuje niekdajšiu krásu a majestátnosť tohto mesta. I tu sa prejavil zvyčajný iránsky cit pre pekné miesta. Zatiaľ čo väčšinu pekných mešít Iránci dôkladne obkrúžili elektrickým vedením tak, aby nebolo možné urobiť fotografiu bez drôtov, v Persepolise je v strede obrovská strecha, zakrývajúca známe schody s vytesanými kráčajúcimi postavami. 
Na záver sa ešte možno vyšplhať k akýmsi hrobkám vytesaným do skaly, trochu pripomínajúcim neďaleký Naqsh-e-Rostam. I tu je však zákaz vstupu do útrob týchto priestorov “citlivo” zaistený kovovými tyčami z lešenia.
Veľké teplo, mnoho turistov, predražené ceny a chabé služby nás na tomto mieste sklamali. 
Napriek hordám ľudí sme nenašli obyčajnú kebabáreň, a do “tradičnej” iránskej reštaurácie s európskymi cenami sme ísť nechceli. Rozhodli sme sa prepraviť do najbližšej dediny, zvanej Marvdasht. Táto stála na obzore nekonečne dlhej aleje, na konci ktorej sa už črtali domčeky. Pôvodne sme chceli týchto päť kilometrov ísť minibusom, ale napriek veľkej návštevnosti tejto pamiatky žiaden nešiel. Ďalšiu hodinu sme strávili šlapaním v poludňajšej horúčave po prašnej ceste. Pri ceste kočovali Nomádi, ovce spali v tieni pod stromami a nebolo nám zrejme, čo pásli, pretože vôkol bolo iba strnisko poľa. 





Kebabárne
Chlieb so syrom sa dá jesť asi tri dni po sebe, ale potom je nutné prejsť na iný druh stravy. Tak sme sa dostali až do miestnych fast-food reštaurácií. Zväčša šlo o miestnosť veľkosti garáže na auto, v ktorej bola platňa na pečenie, chladiaci box vystavujúci ponuku jedál, mnoho prepraviek s plnými a prázdnymi flaškami od zam-zamu a zopár stolov a stoličiek. 
Jedlá boli lacné, ale značne jednotvárne. Základ tvorila pochybná zostarnutá bageta, oblohu z paradajok a odporne kyslých nakladaných uhoriek len málokedy spestrila kapusta či šalát. Hlavnú zložku si bolo možne vybrať. Klasickou bola fašírka neznámeho zloženia, okrem nej nasekaný parok s neidentifikovateľnou zmesou, potom čosi, co vyzeralo ako zmenšený ľudský mozog, a chutilo podobne ako treščia pečeň. Ďalej cestoviny, pečienka, a na záver špenátová zmes alebo šunka. Samozrejme nie bravčová, tento druh mäsa je islamom považovaný za nečistý a v obchodoch ho vôbec nedostať.

Irán 2003

[root]  [obsah]  [slovník]  [previous]  [next]