Irán 2003

[root]  [obsah]  [slovník]  [previous]  [next]

Cesta do Iránu a naspäť

Cesta do Iránu
Bratislava – Gurbalag
Cestu sme začali v Rajke, odkiaľ v pondelok ráno o šiestej vyrazil vlak na juh. Rôznymi prestupmi sme prešli krajinou rovnou ako pravítko až do Nadlagu, ležiaceho na rumunskej hranici. Jednou z nosných myšlienok lacného cestovania je vystúpiť pred hranicou, cez túto prejsť pešo a za hranicou opäť nastúpiť na nejaký ten dopravný prostriedok. Z Nadlagu sme poobede prešli utobusom do Aradu, na tejto trase rovnako premáva lokálka. Z Aradu ide podvečer vlak Videle. Do tejto diery sme dorazili skoro ráno, a hodinku dve sa čaká na vláčik do Giurgiu, meste ležiacom na bulharskej hranici. 
Už v utorok sme doobeda prešli pešo cez cigánsku osadu a následne cez hranicu, ktorú tvorí niekoľko kilometrov dlhý most cez Dunaj. Na druhej strane už stojí bulharské mesto Ruse.
Odtiaľto ide podvečer vlak do Svilingradu, meste stojacom pri tureckej hranici. 
Do Svilingradu sme dorazili v stredu nadránom, a zatiaľ čo colníci z vlaku vyhadzovali cigáňov, my sme si dokúpili lístky (na ten istý vlak) do Kapikule, prvom meste na tureckej strane. Prekročili sme hranicu a kúpili desaťdolárové víza.
V Kapikule sme si počkali na vlak do Istanbulu, a do tohto mesta sme došli v stredu okolo obeda. V Istanbule je skvelé spanie na terase jedného domu priamo v centre, cenu sme zjednali na tri doláre za osobu. 
Ďalší deň ráno ide vlak do Erzurumu, je dobrý nápad kúpiť si lístky deň vopred, pretože vlak je tzv. dobytčák. Už po chvíli sa úplne naplnil a tak to zostalo ďalších dvadsaťštyri hodín. Táto cesta trvá asi 35 hodín a vlak prejde nie príliš optimálnou trasou vraj 1800 km. 
Do Erzurumu sme došli v piatok večer, cez noc sme prespali kdesi pri stanici a v sobotu nám trvalo celý deň, kým sme prestopovali tých tristo kilometrov na iránsku hranicu.
Mimochodom, stopovanie v Turecku; Fedor stále vraví, že je to skvelé a snáď niet lepšej krajiny v Európe. V podstate má asi pravdu, ale..
Keďže sme boli traja, Fedor šiel sám, a ja som bol so Stanom a stretli sme sa až na hranici. My so Stanom sme sa tam dostali asi sa desať hodín cez päť stopov a s použitím jedného autobusu. 
Cestou sme používali niekoľko základných tureckých fráz; "orendží", tzv. študent a "para miok", teda "nemám peniaze". Aj napriek tomu sme cestou chytili jedného kamionistu, ktorý od nás asi po 50tich kilometroch začal pýtať peniaze, a keď sme sa tvárili nezúčastnene, zastavil v pustatine, vyhodil nás von a Stana ešte opľul. Peniaze od nás pýtali ešte v jednej dodávke, ale vtedy sme ich uplatili časopisom v ktorom bol na zadnej strane malý obrázok blondíny, odhaľujúcou časť poprsia. 
Fedor došiel na hranicu o čosi skôr ako my, a vcelku pokojnú a pomalú cestu mu spestril len jeden chlapík, ktorý v aute viezol nejaké nebezpečné výbušné látky a preto zložito obchádzal policajné kontroly.

Tehrán -> Istanbul
Posledný deň v Iráne - poobede sme už sedeli v klimatizovanom autobuse, ktorý nás za 200,000 rialov odviezol až do Istanbulu. Cesta trvá približne 40 hodín, a z tohto dôvodu sme zvolili riešenie "lôžkový autobus", kedy jeden spí hore na sedadlách, ten druhý sa krčí v podpalubí pod sedadlami na karimatke. Musím povedat, že podpalubie je na spanie oveľa vhodnejšie, odhliadnúc od špiny je tam tma a kľud.
V noci sme dosiahli nám už známy hraničný prechod Bazargan - Gurbalak. Autobus ďalšie štyri hodiny stál, kým sme dostali všetky víza a pečiatky, z ktorých si najviac cením tú z tureckej strany, ktorá preukazuje, že som pre túto krajinu zdravotne nezávadný.

Turecko. Konečne civilizácia. Hneď po prechode cez hranicu časť ženskej osádky autobusu s úľavou zhodila šatky a čádory, a my sme si hneď na prvej pumpe kúpili Efez Strong, pivo s rovnými ôsmymi percentami alkoholu.


Cesta domov
Pondelok: poobede - vlak Istanbul -> Kapikule
Utorok: skoro ráno - vlak z Kapikule cez Svilingrad až do Starej Zagory. Žiaľ, v Kapikule sa na tento vlak nedajú kúpiť lístky, a tak je potrebné podplatiť sprievodcu. Vzhľadom na to, že bol Bulhar, to nebol žiaden problém.
Stará Zagora -> Burgas. (túto obkľuku sme zvolili kvôli kúpania sa v Čiernom mori)
Streda: skoro ráno - Burgas -> Ruse
V Bulharsku možno zotrvať dva dni, pri dlhšom pobyte treba mať nejaké potvrdenie z polície, vraj kvôli teroristickým útokom.
Z Ruse sme sa chceli pôvodne previesť s kamionistami do Giurgiu, ale nemohli nás zobrať. Napokon sme museli ísť taxíkom za 10 USD do stredu mosta. Lacnejšou možnosťou je už v Ruse nastúpiť do vlaku do Giurgiu. Nie je taky lacný ako prechod kamiónom, ale určite stojí menej než 10 USD.
Podvečer - vlak Giurgiu -> Videle.
Asi po hodine čakania: Videle -> Arad.
Štvrtok: ráno: Arad -> Nadlag
Možností, ako prejsť cez Maďarsko je veľa. My sme asi štyrikrát prestupovali, a napokon sme večer nastúpili v Budapešti na Panóniu, ktorá nás o polnoci vysadila v Rajke.
Z Rajky je to asi päť kilometrov na autobusovú zastávku Čuňovo-Rázcestie, odkiaľ sa možno nočným autobusom dostať na hlavnú stanicu.

Irán 2003

[root]  [obsah]  [slovník]  [previous]  [next]