[naspäť na hlavnú stránku]

Čo zobrať so sebou


Čo by som zobral, keby som šiel znova na takúto cestu:

karimatka - táto súčiastka bola pre mnohých Iráncov dovtedy nevídaná a viacerí ju zvedavo ohmatávali
spacák - napriek púštnemu podnebiu je spacák dobrá investícia, v noci bývala občas nepríjemná zima
stan - stan má význam nosiť zo sebou len v prípade návštevy vyšších hôr, v Iráne v letných mesiacov vôbec neprší, niekedy sa oplatí postaviť iba vnútro stanu - kvôli hmyzu a psom
celta - brat túto časť výstroja sa rozhodne oplatí, mnohé miesta, na ktorých sme spali boli dosť špinavé
plátená vreckovka - ukázala sa byť praktickejším ekvivalentom papierových vreckoviek, navyše je i ekologickejšia
veľký uterák - keď je na spanie v spacáku veľmi teplá noc, stačí sa prikryť uterákom. Ostatné noci dobre poslúži ako vankúš.
tašticka na krk - na peniaze a doklady
ľadvinka - na penaženku, nôž, baterku, pero a zápisník
malý ruksak
kópia zadnej strany pasu a víz, adresa veľvyslanectva - kvôli krádeži pasu
kalkulačku - na prepočet v zmenárňach, rovnako sa oplatí v obchodoch, kedy na ňu môže predavač napísať cenu

náradie na strihanie nechtov, sekundové lepidlo, ihla a niť, opaľovací krém, prací prášok, baterka, mydlo, skladací nožík
hrnček na vodu, čaj, varná špirála + zopár sáčkových polievok na pripomenutie chute domova. V krajnych chvíľach sa ukázala použiteľná možnosť nechať vodu chvíľu postát vo flaši na slnku a potom do nej nasypať polievku.

Vodu sme nosili v obyčajných plastových flašiach. Kúpené flaše od minerálok sa po pár dňoch ukázali ako málo rezistentné vplyvom okolia, jediná flaša, ktorá vydržala celý mesiac intenzívneho používania v Iráne i cestu domov bola plastová flaša od bulharského piva, ktorých sa pre tento účel oplatí vypiť čo najviac.
multivitamínové šumienky

Lieky
Nurofen - tlmí takmer akúkoľvek bolesť
Acylkofin - jednak tlmí bolesť hlavy, čo je častý prejav výškovej choroby, navyše pôsobí povzbudzujúco 
Smecta - osvedčená instantná pomoc pri problémoch rázu "riedky prípad z hustím chodením". Má len jednu nevýhodu - je vo forme jemného prášku - a pri pokuse nasypať si ho do úst sa ľahko dostane do nosa a pľúc
ešte možno nejaká tá náplasť a na dezinfekciu peroxid vodíka

Oblečenie
dlhé a krátke nohavice, plavky, dva páry hrubých ponožiek.
rozhodne by som nebral viac ako dve tričká s krátkym rukávom, jedna krátka košeľa.
košela s dlhým rukávom
sandále
slnečné okuliare 
šiltovka/klobúčik - klobúčik má výhodu v tom, že je voľnejší a vytvára okolo hlavy tieň zo všetkých strán. Prednosť šiltovky spočíva v tom, že pri nočnej ceste autobusom sa dajú šiltom ľahko zakryť oči - dobrá pomôcka pri pokuse vyspať sa v tomto dopravnom prostriedku.

Damavand addon
vetruvzdorná bunda
teplá mikina
čiapka, ktorá veľmi dobre chráni uši
rukavice
a samozrejme poriadne topánky

Na zváženie
repelent - v Iráne je prekvapujúco dosť komárov, avšak repelenty často obsahujú alkohol
suveníry pre domorodcov - slovenské mince, prívesky s logom Bratislavy (Stanov nápad), slovenské soft-porno časopisy - už v Turecku sme týmto spôsobom nadchli zopár miestnych
obal na ruksak - pri nešetrnom ukladaní do kufra autobusu a vyberaní batohy dosť trpeli 
ešus - okrem iného je v nom možné uchovať krehké veci
varič - ak už brať varič, tak benzínový
nafukovacia opierka krku
labelo - či inú pomádu na pery. Kombinácia teplo + suchý vzduch je pre pery dosť nepriaznivá, a tak som prvý týžden v Iráne vyzeral ako upír po úspešnej noci - popraskané krvavé pery. Výhoda značky Labello je v tom, že sa nerozpustí ani vo veľkom teple. 

Ešte by som dodal, že som celý čas nosil kontaktné čočky a nenastal žiaden problém. V princípe, čočky sa dajú dať z očí dole aj úplne špinavými rukami. Nasadiť si ich si však už vyžaduje umyť si ruky mydlom. Ani nie tak z obavy pred infekciu, skôr z dôvodu, že na rukách býva mnoho malých častíc (prach), ktoré i pri správnom nasadení dráždia oko. 
Ešte z časti hygiena - ďalšou radou do života je určiť si jednu ruku ako "čistú", teda používať ju pri pití z kohútika, jedení. A naopak, nedotýkať sa ňou kľučiek a kohútikov na verejných toaletách. 

Farby oblečenia
Ukázalo sa, že najlepšia farbu je zelená s nádychom šedej. Nie je príliš svetlá, takže na nej nevidno špinu, a zároveň v nej nie je až tak teplo. Prijateľnou alternatívou veľmi slnečných a teplých dní je béžová - to, čo stráca pri zachovávaní čistoty získava nižším zahrievaním sa. 

Ako mať všetky dôležité veci stále poruke?
Často sa stalo, že sme na terminál pribehli v poslednej chvíli, autobus už odchádzal a na prebaľovanie batohu a hľadanie rôznych vecí už nebol čas. Pre takéto pripady sa oplatí urobiť niekoľko opatrení:
ako som to už niekde spomenul, na krku pod tričkom mať pas a trochu peňazí, všetko nepremokavo zabalené, v opačnom prípade tieto cenné veci rýchlo nasiaknu potom.
Okolo pasu ľadvinku s peňaženkou, denník, pero, nôž, zápalky, baterka, labelo. 
V batohu hneď navrchu ruksak (v mojom prípade megaľadvinka Treksport Oscar), v ktorom som mal fotoaparát, mobil, zvyšnú časť peňazí, zubnú kefku a čockové záležitosti, okuliare, mydlo.
Takto pri nastupovaní do autobusu stačilo vybrať z batohu Oscara a nemusel som sa o nič iné starať. 

Na to, ako mať zbalené veci v batohu asi každý dôjde časom sám, ja som sa asi po troch týždňoch dopracoval k takémuto zloženiu, ktoré je trochu odlišné od toho, ako sa zbaliť na hory:
v spodnej časti batohu suveníry, perské koberce, topánky a nepotrebné veci, celtu.
Spacák a karimatka prichytené zvonka batohu - toto riešenie umožňuje uložiť sa spať bez nutnosti otvárať batoh - a naopak, veľmi rýchlo sa zbaliť a ešte rýchlejšie opustiť miesto činu. 
Z opačného konca spektra je tu Fedorov prípad, ktorý sa balil tak, že ráno mal všetko vysypané z batohu a ďalšiu polhodinu trávil balením. Na jeho obranu ale musím priznať, že batoh mu inú koncepciu balenia veľmi neumožňoval. 

Batohy
Po tejto skúsenosti sa staviam skepticky k používaniu najmodernejších technológií a ktovieakých kordura goretex kombinácií - tieto sú dobré na hory, ale na cestovanie je ich škoda. Najnovší batoh som mal ja, asi sedemročný Treksport Patagonia. Nasledoval Fedor, akýsi dvadsaťročný batoh poľskej výroby. Na konci peletónu kráčal Stano. Pri pohľade na jeho batoh som mal pocit, že sa mu s ním nepodarí dostať ani do Istanbulu. Neodborne zošívaný na všetkých kritických miestach, neforemný tvar, nefunkčný bedrový pás, a žiadna možnosť nastavenia ramenných popruhov. 
Ukázalo sa, že Stano bol na postupné rozpadanie sa batohu pripravený, vtedy vytiahol obrovskú ihlu a hrubú niť, ktorou sa mu podarilo vyriešiť každý problém. Ešte dodám, že v takomto batohu niesol tri týždne poskladaný perský koberec, nie práve najmenších rozmerov. 


[naspäť na hlavnú stránku]