< >
Vo februári sa ozval Jockey. Lacné letenky do Ománu na konci novembra. Na pár dní do teplých krajín. Povedal som si, že každý deň cesty spravím jednu fotku. Jedeň deň v Istanbule. Tri dni v Ománe. Tri dni v Dubaji. Jeden večer v Istanbule. Viedeň. Janka, Jockey, Mišo, Steve a ja.
Galatský most vedie ponad zátoku Zlatý roh. Šesť pruhov pre autá, električkové koľaje a na oboch stranách promenáda pre peších. Pri zábradlí nie je voľné miesto, jeden rybár vedľa druhého. Stovky udíc. A zrazu v strede mosta rybárov niet. Ryby tam určite sú. No rybám, na rozdiel od udíc, plavebná dráha neprekáža.
Výborné cesty, milí ľudia. Benzín 24 eurocentov za liter. Omán je krajina pre vodičov. Putujeme vyprahnutým priestorom a čosi tu nehrá. Sú domy, veľké aj malé. Obchody, parkoviská, občas parčík. Ale celé spolu to nevzbudzuje pocit mesta. Je niečo iné v usporiadaní, ale v škále ktorú neviem obsiahnuť. Ako stredourópanovi sa mi čosi nezdá. Nezvyk.
Steve a Jockey zbierajú najvyššie vrchy krajín. Návšteva kopca Jabal Shams je preto nevyhnutná a plná očakávaní. Ako stúpame do výšky, krajina sa mení. No mení sa v opačnom poradí, než sme zvyknutí. Ráno sme vyrazili z polopúšte. Ako stúpame, pribúda rastlinstva. Kríky, stromčeky. Úplne hore, na hrebeni, sú stromy najväčšie.
Malé Big mac menu, kola bez ľadu, v hotovosti.
Mimozemská stavba. Nielen rozmermi. Prerástla dobu. V noci nádherne svetielkuje.
Umelé súostrovie v tvare palmy. Nedáva to zmysel, ale je to obdivuhodné. Na najvzdialenejšom konci palmy je promenáda. Je akási umelá, vedie odnikiaľ nikam. Tento kus zeme bol pred pár rokmi morom, ale more je teraz takmer nedostupné. Namiesto pláže vlnolam z ostrých klzkých skál.
Text a foto: Peter Vojtek. Kredity: johno, pifko komunita, majab. Engine: pozri HTML kód. 2012.