Beh Trangoška – Donovaly

Moje zážitky a skúsenosti zo 49km dlhého behu hrebeňom Nízkych Tatier.

Trasa behu

Trasa behu je na nasledovnom obrázku (klikni na obrázok pre väčšie rozlíšenie). Dĺžke trate je už spomínaných 49 kilometrov, celkové prekonané stúpanie je 2187m a celkové prekonané klesanie na trase je 2327m. Ide o jeden z fyzicky najnáročnejších behov na Slovensku.

Trasa behu Trangoška – Donovaly, Google Earth

Príprava na beh

Na beh som sa pripravoval vlastne niekoľko rokov. Kým som sa naň odvážil, prebehol som štyri maratóny a viacero kratších behov. Tiež som sa zúčastnil viacerých stokilometrových pochodov a na bicykli som najazdil ročne asi 3000km. Posledného pol roka pred behom som mesačne behával asi 160km, prevažne v kopcoch. Na štarte som vyzeral tak, ako to vidieť na nasledovnom obrázku (vďaka Palovi za fotku).

ja pred štartom

Keďže bolo sucho, rozhodol som sa bežať v teniskách určených skôr na asfalt (Mizuno Wave Rider). Táto voľba sa ukázala ako dobrá, na kameňoch tenisky dobre tlmili nárazy, len škoda že som si dal krátke ponožky, za ktoré mi napadalo dosť kamienkov.

Ďalej som mal tričko s dlhým rukávom Moira a šiltovku, z dôvodu ochrany pred slnkom.

Bežal som s batohom Deuter S-Lite S600, v ktorom som niesol 1,2L tekutín, asi šesť musli tyčiniek a vestu proti vetru. Väčšina pretekárov mala ľahšiu výstroj, zvyčajne len ľadvinku s 0,5L fľašou a jednou tyčinkou. Na občerstvovačkách sa dala voda doplniť, tu mali výhodu pretekári, ktorí mali fľaše so širokým hrdlom.

Pred behom som nejedol nič výnimočné, pil som obyčajnú pitnú vodu, dva dni pred behom som si dal jednu magnéziovú tabletku denne ako prevenciu proti kŕčom.

Počas behu

Borci tesne pred štartom:

Borci pred štartom

Tempo behu bolo (v mojej výkonnostnej skupine :) pomerne voľné, do kopca sa väčšinou len kráčalo (išlo však o veľmi svižné tempo). Žiadne dramatické nástupy a predbiehania sa nekonali, cieľom bolo najmä doraziť v zdraví do cieľa. Zaujalo ma, že väčšina bežcov sa do kopca šetrila a z kopca bežali na môj vkus dosť rýchlo, ja som radšej míňal viac energie pri výstupoch a snažil sa bežať aj do kopcov a pri zbiehaní som šiel pomalšie a šetril si kolená.

Počas behu som pil obyčajnú vodu z vlastnej fľaše, na občerstvovačkách som pil vodu a iont. S batohom sa bežalo výborne, ocenil som že mi kryl chrbát pred studeným vetrom. Nevýhodnou batohu bolo, že pri vyberaní fľaše vody alebo musli tyčinky bolo potrebné ho dať dole z chrbta. Hydrovak nepoužívam, keďže zadýchaný z neho neviem dobre piť.

Beh ubiehal rýchlo, aj vďaka krásnemu prostrediu. Pravdou však je, že výhľady si človek nestíha príliš vychutnať, keďže počas behu sa treba takmer stále pozerať pod nohy.

Asi na tridsiatom kilometri som zacítil slabý kŕč v nohe, ale po chvíli prestal. Na najbližšej občerstvovačke som si dal soľ a problém sa už neopakoval.

V cieli

Dobehol som za 6 hodín a 14 minút. Výsledky sú tu. Bol som prekvapený, že ma takmer nič nebolelo, cítil som sa veľmi príjemne a bol by som schopný ešte bežať ďalej. V porovnaní s maratónom na asfalte som mal výrazne menej unavené šľachy a kolená a chodidlá som nemal vôbec otlčené, beh sa zaobišiel bez otlakov.

Našli sa však aj takí, ktorí v cieli vyzerali povážlivo:

v cieli
v cieli

Vďaka organizátorom za beh, bolo to veľmi príjemné podujatie.